Úvod do histórie zeolitov

Zeolity

Zeolit pôvodne vznikol ako vulkanicko-sedimentárna hornina. Obsahuje teda niekoľko minerálnych fáz a rôznych horninových prímesí. Nie je tak možné definovať jeho chemické zloženie jasným chemickým vzorcom. Zeolitové horniny vznikajú hlavne v takých geochemických podmienkach, kde rozmanité produkty vulkanickej činnosti boli počas miliónov rokov v interakcii s povrchovými alebo podzemnými vodami. Jedná sa hlavne o vulkanické sklo a popol. Môžu sa však formovať aj v inom ako vulkanickom prostredí.

A to v relatívne plytkých morských bazénoch, kde dochádzalo k vzájomnému pôsobeniu častíc sedimentov s chemicky reakčne silnými bázickými roztokmi cirkulujúcimi v týchto sedimentoch.

Geologické podmienky vzniku zeolitov

Zeolity vznikajú v prírode širokou škálou geochemických procesov na nespočetných lokalitách s pestrou geologickou stavbou. Prvým detailným štúdiom zeolitov sa venoval profesor Richard Barrer (1930). On a neskôr mnohí iní pracovníci sa zamerali hlavne na štúdium vzoriek minerálov odobratých priamo z horninových dutín a rudných žil, ktoré boli výsledkom charakteristickej hydrotermálnej aktivity. Tieto zeolity majú pekné kryštálové tvary a mnoho nádherných príkladov môžeme vidieť v mnohých múzeách, ktoré majú aj expozície mineralogických zbierok.

Praktický záujem o prírodné zeolity rástol od roku 1950, kedy boli zeolity uznané ako skupina horninotvorných minerálov. Postupne boli popísané v mnohých sedimentárnych horninách, kde sa vyskytujú ako jemne kryštalické mikroskopické kryštály. Patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce silikátové minerály v sedimentárnych horninách. Majú ale nielen značný geologický význam, ale postupne predstavujú stále väčší aj ekonomický potenciál. Komerčné ťažba sedimentárnych zeolitov sa realizuje v najmenej 17 krajinách sveta a produkty tejto ťažobnej a spracovateľskej činnosti majú širokú škálu použitia. Od ošetrovania kontaminovaných pôd, v živočíšnej i rastlinne výrobe, zlepšovaní základných podmienok životného prostredia, a to najmä v technológii čistenia odpadových vôd.

Postupné objavovanie a otváranie veľkých ložísk sedimentárnych zeolitov, spolu s ich pomerne jednoduchším spôsobom priemyselnej ťažby, relatívne nízkou cenou a celosvetovou distribúciou, dáva týmto jedinečným minerálom rozmanité využitie vo veľkom rozsahu. Unikátne fyzikálno-chemické vlastnosti zeolitov ich urobili najzaujímavejšie triedou minerálov pre vedcov od ich prvého známeho objavného popisu. Od konca 50. rokov záujem o prírodné zeolity sa neustále zvyšuje.

Zeolitový tuf

Tuf je vulkanoklastická hornina sedimentárneho charakteru. Postupne vznikala z pôvodného rozmanitého vulkanického materiálu pochádzajúceho z aktívnych sopiek. Tento materiál vyvrhnutý pred desiatkami aj viac miliónmi rokov aktívnou sopečnou činnosťou bol postupne diageneticky spevňovaný do kompaktnej horninovej hmoty. Plnej rôznorodých minerálov a prímesí.

A ak v takejto hornine prevládajú minerály zeolitovej skupiny, zvykne sa v odbornej literatúre objavovať a používať aj termín zeolitový tuf. Horniny charakteru zeolitových tufov boli používané už približne pred 2 800 rokmi ako vyhľadávaný materiál v sochárstve a aj ako ľahko opracovateľný stavebný kameň pre rozmanité stavby. Obyvatelia starovekého Ríma bežne používali zeolity ako prímes na výrobu puzolánového cementu.

              Zeolity Zeolit pôvodne vznikol ako vulkanicko-sedimentárna hornina. Obsahuje teda niekoľko minerálnych fáz a rôznych horninových prímesí. Nie je tak možné definovať jeho chemické zloženie jasným chemickým vzorcom. Zeolitové horniny vznikajú hlavne v takých geochemických podmienkach, kde rozmanité produkty vulkanickej činnosti boli počas miliónov rokov v interakcii s povrchovými…