Plavbu po Dunaji zabezpečovali aj kone

     Na rieke Dunaj postupne vznikali prístavy s lodenicami. Už v 12. storočí sa píše o Komárne ako o prístave, v ktorom sa vyberalo clo. Bratislavčania v 14. storočí získali právo slobodne využívať prístav  na Malom Dunaji. Obidva riečne brehy patrili mestu, ktoré získalo možnosť podľa svojej potreby odstavovať a kotviť lode. Neskôr vyrástli najvýznamnejšie prístavy v Bratislave a Komárne. Lodiari v týchto mestách vytvárali stredoveké organizácie, tzv. gildy. Tieto spolky usmerňovali a kontrolovali premávku lodí. Súčasne udržiavali plavebnú dráhu vo svojom úseku Dunaja. Bratislava bola od 16. storočia sídlom Plavebnej komory, ktorá bola ústrednou uhorskou inštitúciou pre organizáciu lodnej plavby po Dunaji. 

Plavba po Dunaji v 17.storočí 

   Plavbu po Dunaji v období od 13. do 17. storočia zabezpečovali stále novšie typy lodí vyvinuté a vyrobené v tunajších prístavoch. Medzi väčšie lode s nosnosťou nad 250 ton patril aj tzv. komárňanský typ s kormidlovými veslami. V 17. storočí pracovali v Komárne už štyri lodenice. Po prúde Dunaja na juh smerovalo najmä drevo, železo a poľnohospodárske plodiny. V opačnom smere prevažoval obchod s orientálnym tovarom. V Bratislave založili obchodníci a lodiari Orientálnu spoločnosť. Jedným z jej cieľov bolo zabezpečiť nepretržitú plavbu až po Čierne more. Premávku lodí však do 19. storočia komplikovali rôzne problémy. Viaceré úseky Dunaja boli napríklad nesplavné pre nánosy. Lodiarom taktiež hrozili prepady ozbrojených bánd, ako aj lúpežných šľachticov. 

Význam bratislavského prístavu rástol 

   Veľmi náročná bola plavba po Dunaji proti prúdu. Loď museli ťahať z brehu ľudskou a zvieracou silou. Ťažké nákladné člny s nosnosťou do 100 ton boli vlečené po brehu až 30 koňmi. Dĺžka plavby, napríklad z dnešnej Budapešti do Viedne loďou naloženou pšenicou, ktorú ťahali kone, trvala takmer tri týždne. Takýto dlhý čas samozrejme zvyšoval náklady na prepravu. Bolo to spôsobené veľmi zlou cestou popri Dunaji pre kone. Na mnohých úsekoch prekážali popadané stromy a lodné mlyny. V  tom čase skoro žiadny z prítokov Dunaja nemal most. V roku 1780 sa urobili prvé kroky pre splavnosť vodných ciest. Prelom v dejinách vodnej dopravy po Dunaji nastal počas 19. storočia. Spôsobil to rozvoj parného lodného pohonu a systematická úprava vodných tokov. 

     Na rieke Dunaj postupne vznikali prístavy s lodenicami. Už v 12. storočí sa píše o Komárne ako o prístave, v ktorom sa vyberalo clo. Bratislavčania v 14. storočí získali právo slobodne využívať prístav  na Malom Dunaji. Obidva riečne brehy patrili mestu, ktoré získalo možnosť podľa svojej potreby odstavovať a kotviť lode. Neskôr vyrástli najvýznamnejšie…