Zeolit

Ekologické havárie a možnosti zeolitu

Nekontrolované uvoľnenie organických a anorganických znečisťujúcich látok do životného prostredia je potenciálnou hrozbou pre pôdu a kvalitu povrchových a podzemných vôd. Toxické látky sa často dostávajú do rastlín, živočíchov a potravinového reťazca. Sanácie kontaminovaných pôd a vodných plôch je nielen jedným z najdôležitejších zameraní environmentálnej politiky v priemyselných krajinách, ale jej opodstatnenosť rastie aj v rozvojových krajinách.
V posledných rokoch boli rôzne prírodné a nízko nákladové sorbenty testované a použité na sorpciu organických a anorganických nečistôt pochádzajúcich zo znečistených oblastí. Schopnosť týchto materiálov na odstránenie rôznych znečisťujúcich látok a ich potenciálne využitie sú predmetom mnohých výskumných programov. Takouto testovanou prírodninou je aj minerál zeolit.

Nekontrolované uvoľňovanie toxických látok predstavuje obrovskú hrozbu.
Nekontrolované uvoľňovanie toxických látok predstavuje obrovskú hrozbu.

Kryštalochemické vlastnosti  zeolitu

Minerály zeolitovej skupiny sa vyznačujú výnimočnými chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami.  Schopnosť zeolitu výmeny iónov, jeho adsorpčné a katalytické vlastnosti ho zaraďujú k zaujímavým environmentálnym nerastným surovinám. V kryštálovej alumosilikátovej štruktúrnej mriežke zeolitu sú prítomné aj niektoré vymeniteľné katióny chemických elementov a nakoniec je to dôležitá prítomnosť zeolitovej vody.  Minerály zeolitovej skupiny vodnatých alumokremičitanov  sú budované mnohými rozdielnymi kryštálovými štruktúrami. Pre každú z nich je charakteristická prítomnosť veľkého množstva otvorených pórov či dutiniek. A práve táto porézna mikroštruktúra zohráva jednu z kľúčových úloh aj pri využití zeolitu ako adsorpčného média pri znižovaní následkov ekologických havárií.

Zeolit a jeho výnimočnosť

Vzhľadom k veľkému adsorpčnému povrchu, vysokej kapacite pre výmenu katiónov, nízkej cene, častej prítomnosti v prírodných geologických podmienkach, je zeolit jednou z adsorpčných alternatív pri riešení ekologických havárií.  Vhodne aplikovaný substrát na báze prírodného zeolitu môže úspešne zabrániť uvoľneniu kontaminantu, najmä v podobe ťažkých kovov, do životného prostredia. Dôležité je stanoviť v konkrétnych terénnych podmienkach charakter biologickej dostupnosti určitého znečistenia. Takéto poznanie je kľúčom k voľbe a aplikácií konkrétnych sanačných technológií. Imobilizácia a fixácia znečisťujúcej látky na zvolený sorbent však môže byť len dočasná. Kontaminanty môžu byť opäť mobilné a koreňom rastlín k dispozícii v priebehu času. A platí to aj v prípade zeolitu ako adsorpčného substrátu. Úspešné používanie  prírodných sorbentov na báze zeolitu je všeobecnosti podmienené sorpčno-desorpčnou reakciou. Pre zlepšenie sanačných stratégií, zhodnotenie rizík a lepšie predpovedanie mobility kontaminantov  je rozhodujúce  pochopenie mechanizmu  sorpčno-desorpčnej reakcie. Vyžaduje to dobrú znalosť  reverzibility alebo nezvratnosti sorbovaného kontaminantu na adsoprčný povrch zeolitu.

Nekontrolované uvoľnenie organických a anorganických znečisťujúcich látok do životného prostredia je potenciálnou hrozbou pre pôdu a kvalitu povrchových a podzemných vôd. Toxické látky sa často dostávajú do rastlín, živočíchov a potravinového reťazca. Sanácie kontaminovaných pôd a vodných plôch je nielen jedným z najdôležitejších zameraní environmentálnej politiky v priemyselných krajinách, ale jej opodstatnenosť rastie aj v rozvojových…